Prvý dvojzápas sa hral v sezóne 1992-1993. Bolo to finále pohára UEFA. Dvojzápas sme zvládly na výbornú a Borussiu sme porazili súčtom gólov 6-1. Prvý zápas sme vyhrali v Dortmunde, keď skóre zápasu otváral Rummenigge. Nebol to však slávny Karl-Heinz, ale jeho mladší brat Michael. Na jeho gól z druhej minúty zápasu odpovedali bratia Baggiovci. Najskôr Dino vyrovnal a Roberto pridal ešte dva góly. Odvetu sme takiež zvládli a zapísali si výhru 3-0 po dvoch góloch Dina Baggia a jednom góle Andyho Möllera. Po týchto výhrach sme zdvihli pohár UEFA nad hlavu.
Relatívne skoro po tomto dvojzápase prišiel na rad ďalší. Bolo to semifinále pohára UEFA v sezóne 1994-1995. Prvý zápas sa hral na Delle Alpi a skončil zmierlivou remízou 2-2. Remízu sme zachraňovali v závere zápasu. Skóre otvoril Stefan Reuter v ôsmej minúte zápasu. Ešte v prvom polčase sa podarilo Robertovi Baggiovi vyrovnať no ako sa zápas blížil ku koncu BvB strhla vedenie na svoju stranu. Bolo to v 78. minúte a strelcom gólu nebol nik iný než bývalý hráč Juve Andy Möller. Bianconeri sa však nevzdali a dve minúty pred koncom riadnej hracej doby vyrovnal Jürgen Kohler. V odvete sa naším chlapcom podarilo uhrať víťazstvo po góloch Porriniho a Roberta Baggia. Za BvB skóroval Julio César, zápas skončil výsledkom 2-1 pre Juve. Následne sme vo finále podľahli v tom čase excelentnej Parme, ktorá mala vo svojom kádri množstvo v tom čase zvučných mien. Za všetkých by som spomenul Antonio Benarrivo, Fernando Couto, Dino Baggio, Stefano Fiore, Gianfranco Zola ci Faustino Asprilla.
Ďalší pamätný dvojzápas sa odohral v sezóne 1995-1996. S Dortmundom sme sa stretli v skupinovej fáze champions league. V Dortmunde sa nám podarilo vyhrať 3-1 po góloch Padovana, Del Piera a Conteho. Za BvB skóroval Andyh Möller. V odvete si Dortmund vzal späť požičané a na Delle Alpi vyhral pomerom 2-1. Po góloch Michaela Zorca a Larsa Rickena znižovala v nadstavenom čase vychádzajúca hviezda a budúca ikona klubu Alessandro Del Piero.
Posledný vzájomný duel sa odohral práve vo finále Champions League v sezóne 1996-1997. Finále sa hralo ešte na starom Olympijskom štadióne v Mníchove. Zápas zvládol lepšie Dortmund a po dvoch góloch Karl-Heinza Riedleho a jednom góle Larsa Rickena vyhral 3-1. Za Juventus dal gól Alessandro Del Piero efektnou pätičkou. Bolo to druhé finále Champions league v rade, ktoré sme hrali a budúcnosť nám priniesla aj tretie v rade. Vo finále v roku 1998 sme podľahli Realu Madrid.
Dnečný zápas nám prináša súboj dvoch európskych špičkových mužstiev. Hoci v domácich ligách sú na opačných póloch tabuliek, Champions league je úplne iná súťaž. Predovšetkým Dortmund dokázal, že slabšia forma z ligy, nijako neovplyvnila ich výsledky a aj výkony v Champions League. Napokon do vyraďovacích bojov sa dostali ako prvé mužstvo, keď svoje prvé štyri zápasy vyhrali úplne suverénnym spôsobom. Naproti tomu Juve suverénne vedie Seriu A no v Champions league bojoval o postup až do posledných chvíľ. Práve tieto skutočnosti predurčujú tento dvojzápas k tomu, že to budú dva veľmi atraktívne a vyrovnané súboje.
Pre nás bude dôležité zachytiť tempo zápasu hneď od začiatku, od prvej sekundy. Tuto možno mať isté obavy, keďže Serie A sa nehrá v takom nasadení a v takom tempe ako nemecká Bundesliga. A myslím si, že toto je aj jeden z dôvodov prečo talianske mužstvá v európe zaostávajú. Žiaľ v lige nemáme žiadneho súpera, ktorý by s nami držal krok a udržiaval nás vo vysokom nasadení, pod tlakom. Potom nám toto chýba v dôležitých súbojoch v európskych pohároch. Verím však, že naši chlapci zvládnu úvodný zápas a pojdeme do odvety so stále žijúcou šancou na postup. FORZA JUVE!!!
Predpokladané zostavy na zápas:
4-3-1-2
Buffon – Evra, Chiellini, Bonnucii, Lichtsteiner – Pogba, Pirlo, Marchisio – Vidal – Tevez, Llorente (osobne dúfam v Moratu)
4-2-3-1
Weidenfeller – Piszcek, Subotic, Sokratis, Schmelzer – Sahin, Gündogan – Mkhitaryan, Kagawa, Reus – Aubameyang
Zdroj.: vlastný
|